OBRAZ

"Tak si ho zavesím sem," povedal starý otec a čakal na súhlas vnuka Jurka. Obraz bol darček od neho. "Pozri, aj z kresla naň budem pekne vidieť a vždy si z neho budem čítať. Ide z neho taká pozitívna, dobrá nálada. To bude tou tyrkysovou."

Viem , že už mám svoje roky a rád sa rozprávam o živote. Ale nesmiem hovoriť dlho. Iba keď mi Jurko dáva otázky viem, že debata tak skoro neskončí.

"Tá tyrkysová mi pripomína túžbu po mori. Často som si ho predstavoval, raz s vlnami, inokedy pokojné, šumiace. Túžil som stáť na pláži a vychutnať si tú nádheru. No a miesto toho som bol doma a sníval o veľkých veciach, ktoré zostali len snami. Taká bola vtedy doba, mnohé nedovolila. Nebol som sám, nech sme sa akokoľvek usilovali, mnohé naše sny nám okrem odvahy, prinášali aj ťažký pocit bezmocnosti. To vyjadrujú tie ťahy štetcom s tmavou farbou. Aj tak sme boli miestami ako šialení a neustále sme sa púšťali do nových neznámych veci. Niečo vyšlo, niečo nie. Na druhej strane nás to nútilo prijať situáciu a hľadať cestu pre zmeny. Zrazu sa do tej beznádeje predralo slnko. Nie úplne, len miestami prenikalo ako cez pomyslené mreže. To je tá žltá, nádej na obraze, povzbudenie na lepšie časy.

Kúsok oranžovej v rohu je náznak pozitívnej energie a povzbudenia do ďalších rokov.

Vieš, vtedy som už moju mladícku hrivu som už nemal, ale veľmi som sa tešil som sa z toho, keď sa morský vietor prvýkrát pohrával s mojimi šedivými vlasmi. Ten pocit šťastia priniesla trpezlivosť a odhodlanie zmeniť svoj život, keď to už bolo možné. A to mi pripomína tá fialová na obraze.

Sťaženie zadania: napísať tak, aby sa to dalo uverejniť v školskom časopise 

 (Autorka obrazu je Katarína Sujová Kalmanová)