PRVÉ OBJAVOVANIE MÓDY

Móda vždy zaujíma väčšinou ženy, aj keď vidíme, ako sa stala doménou aj pre mužov. Medzi módnymi návrharmi sú ženy, ale aj muži. Možno my ženy lepšie poznáme svoju postavu, vieme, ako sa cítime v onej alebo tamtej veci na vlastnej koži, ale predsa, mužské oko je iné. Oblečenie na nás vidia tak, ako nám skutočne sedí. My ženy vieme aj zrkadlo prehovoriť, aby nám dalo na javo, že vyzeráme výborne.

Od malička sa mi páčila móda, ktorá bola iná, hravá a cítila som sa v nej tak ľahko, príjemne. Dlho som nosila oblečenie len po niekom. Raz mi mamičkina kamarátka ušila modré šaty s veľkými bielymi guličkami. Najradšej by som ich mala na sebe stále. Žiaľ, po lete skočili v skrini a rok v lete mi boli malé.

Zrazu to prišlo. Moja strašia sestra (15 r.) si cez prázdniny sadla za mamičkin šijací stroj Lada a z ockových nohavíc si ušila nohavice pre seba. S kamarátkou si začali kresliť do malého zápisníka modely, ktoré sa im páčili. Obdivovala som tú farebnú pestrosť, tvar šiat, nohavíc, kabátov, ale aj výtvarný prejav.

Boli to 70-roky. V obchode oblečenie nič moc, aspoň u nás na vidieku a časopisy sa len občas ku nám dostali. Ale staršie dobré krajčírky vedeli poradiť. Takou bola aj mamička ďalšej kamarátky. Sny a plány sestry a jej kamarátok sa začali pretavovať do reálnej podoby. S ich zápalom zachytili aj mňa (8r.) a tak moje občasné šite pre bábiky, som vymenila za pomocníčku pri vykresľovaní strihov, prekreslení strihov na látku a to ostatné som nechala na sestre. Prvý náš časopis s módou a strihovou prílohou, ktorý si pamätám, (toľkokrát som si ho prelistovala) bol Pramo. Zrazu mala jeho strihová príloha toľko čiar, ale vyznali sme sa v nich.

Na našu prvú rodinnú dovolenku k veľkej vode, na Zemplínsku Šíravu, sme išli spolu s mladšou sestrou (5.r) už v krásnom bavlnenom dvojkomplexe, ľahké lanová košieľka a voľné kraťasy. Do zásoby nám sestra ušila ešte letné šaty zvonového strihu. Cítili sme sa ako princezné. Lacné látky sa stali našim najobľúbenejším obchodom.

(Keď sa dostanem k albumu z detstva, pridám sem fotky)

Potom som sa viac zamerala na knihy, písanie a šitie som na niekoľko rokov odložila bokom. Sestra mala viacej učenia, na strednej škole, občas si niečo ušila a ja som mala rešpekt pred mamičkiným šľapacím šijacím strojom.

Občas mi nejaká krajčírka ušila niečo podobné mojej predstave, až do mojich 20 rokov. Vtedy sa u mňa objavila iná láska, klbká vlny, ihlice a pletací stoj. A neskôr pribudol aj môj vlastný šijací stroj a s ním sam sa opäť vrátila k mojej záľube, móde. O tom si prečítajte v ďalšom príspevku: https://www.baja.sk/l/prakticky-sijaci-stroj/