VEĽKONOČNÝ ČAS

Pozerám sa na moje prútie vo váze, na zlatý dážď a ďalšie rozkvitnuté vetvičky, na ktorých sú okrem kvietkov ozdobami aj vysiace vajíčka. V spomienkach sa mi vynorila jedna nedeľná prechádzka spred niekoľkých rokov. Keď som bola malá, boli sme pred Veľkou nocou na rodinnej prechádzke okolo Váhu. Tentokrát sme aj zišli z vyšľapanej cestičky a išli sme pomedzi bujné kríky bližšie k vode, k veľkým vŕbam. Prečo? Lebo táto prechádzka mala určitý zámer. Nájsť vhodné prúty na pletenie korbáčov pre otca a brata, práve na veľkonočnú šibačku, ale aj priniesť domov bahniatka. Ocko si obzeral vŕby a pokiaľ dočiahol, odrezal si čo najdlhšie prúty. Kto bol blízko neho, ušlo sa mu šibnutie prútikom po zadku. Komentoval to tým, že skúšal kvalitu.

Každý odrezaný prútik ohol, či je dosť pružný a uložil k ostatným prútikom, jeden veľa druhého. Keď ich bolo dosť do jednej hrste, išli sme domov. Stihol odrezať aj pár bahniatok. Doma išli bahniatka do vázy s vodou a prúty do plechovej vaničky s vodou. Čudovala som sa tomu, lebo vždy všetko odrezané alebo odstrihnuté, či už kvety alebo vetvičky sme dávali do vázy s vodou.

To som nevedela, čo bude nasledovať. O deň alebo dva som zbadala niečo nezvyčajné. Ocko splietal prúty, videla som, aký bol v tejto práci zručný a výsledkom bol dlhý pevný korbáč. Ten si potom odložil vo svojej dielničke a zobral ho až na Veľkú noc. Keď prišiel čas, korbáče sa pohybom rúk svižne ohýbali, akoby tancovali a k tomu im sedela aj ich hlasne a so smiechom hovorená rýmovačka. Bola to zábava, keď nás spolu s bratom naháňali po kuchyni. My dievčatá sme vyskakovali, pišťali, utekali, ale nie ďaleko, veď bola šibačka. Veď aké by to bolo, keby nás naši chlapi nevyšibali. Tak potom, po ich viackrát opakovanom "šibi ryby, dávaj vajcia do koliby, jedno biele, druhé čierne a to tretie zafarbené", sme im nosili kraslice, ktoré sme večer predtým farbili v cibuľových šupkách alebo kúpenej farbe na vajíčka. Pokreslili sme ich pred farbením voskom, aby neboli len také jednotvárne, tiež sme si na niektorých aj my dievčatá vyskúšali svoje umelecké zručnosti.

Čo pridať na záver?

Pred pár dňami som si priniesla domov prútie z brezy. Nechala som ho terase, vo vode, aby sa s ním dalo lepšie pracovať. To som sa naučila od ocka. Vyzeralo to, že si idem robiť metlu, s ktorou sme kedysi zametali u babky dvor. Použila som ho na veľkonočnú výzdobu.

Tohoročná Veľká noc je iná, ako tie minulé. Už pár dni je zima. Je chladná, trochu upršaná. Či bude v pondelok šibačka alebo oblievačka, záleží od tradícii, ktoré si držíte.

Užite si každý deň, aj ten bežný, s radosťou. Aleluja.