Október - mesiac jemných farieb a záhradníčenia
Október je tu a krásne sfarbuje prírodu okolo nás. Vždy som mala rada a mám túto farebnú scenériu, ktorú príroda v októbri ponúka, keď listy stromov prechádzajú z jasných zelených odtieňov do nádherných odtieňov žltej, oranžovej a červenej. Október je mesiacom, kedy sa príroda rozžiari jemnými farbami na stromoch, ale aj na zemi, kde kopa napadaného lístia vie pri hre s vetrom tančiť. Je to obdobie, keď sa vzduch začína ochladzovať a denné svetlo sa postupne kráti. Október má viacero symbolov. Okrem symbolu jesene, ja aj aj symbolom prechodu a zmien a to nám môže pripomínať krásnu zmenu a transformáciu, ktorou prechádzame aj my sami.
Je to aj čas zberania poslednej úrody, varenia šípkového lekváru, zberanie poslednej zeleniny, ovocia. Ale aj zberania a sušenia hríbov, jabĺk, sliviek, čas na jesenné záhradnícke práce. Mám síce len terasku, ale tiež si na nej trošku záhradníčim. Práve som pozerala, čo je vhodné v októbri nezanedbať. Niektoré veci sú vhodné do záhrady, ale sú zaujímavé. Pozrite sa aj vy.
Do ovocnej záhrady:
- Nakúpte vhodné odrody ovocných rastlín od renomovaných dodávateľov.
- Vysaďte ovocné dreviny do pripravených jám, pri čom nezabudnite na správny postup.
- Dbajte na dostatočné zavlažovanie a ochranu pred zimou.
- Zbierajte a spracúvajte dozrievajúce ovocie.
V okrasnej záhrade:
- Odstráňte odkvitnuté letničky zo záhonov a pripravte semená na uloženie.
- Skráťte trvalky citlivejšie na nízke teploty.
- Vysádzajte okrasné dreviny a cibuľky tulipánov, hyacintov a krokusov.
- Pred príchodom mrazov chráňte rastliny.
Pri úprave v zeleninovej záhrada:
- Zberajte koreňovú a hlúbovú zeleninu.
- Uložte zdravú zeleninu do pivnice.
- Zarýľujte maštaľný hnoj na záhony.
- Vysievajte špenát, koreňový petržlen a iné plodiny na skorý jarný zber.
Október je mesiacom, keď sa starostlivosť o záhradu mení z letných radostí na prípravu na chladnejšie mesiace. Dodržiavaním týchto úloh môžete zabezpečiť zdravý, plodný a teda užitočný vývoj vašej záhrady.
Október je aj mesiacom úcty k starším, ale aj mesiacom úcty k samým sebe. Myslíme na to. Je to čas, keď môžeme nájsť pokoj v kráse prechodu, kedy sa končí jedno obdobie a začína druhé. Je to čas, kedy môžeme nájsť radosť v farbách a hĺbke emócií, ktoré nám október prináša. A keď si vychutnávame chladný vietor a jesenné slnko, môžeme cítiť, že aj v zmene a konci sa skrýva nesmierna krása.
FARBY V NAŠOM ŽIVOTE
Farby v našom živote hrajú dôležitú úlohu. Obklopujú nás a vytvárajú z časti naše vnútorné pocity.
Keď sa pozriem okolo seba, prvá farba, ktorá ma upúta je červená. Pri pohľade von oknom, sa rada a dlho pozerám, len tak do zelene, zelenej farby. V lete, keď ležím pri vode, obľubujem modrú oblohu. V mojej skrini prevláda biela a čierna farba. Keď si oblečiem žltú blúzku alebo nohavice, cítim sa veľmi príjemne. Na jeseň nosím rada zemité farby, teda s pridaním hnedej a to hnedozelenú, hnedožltú, hnedooranžovú, zlatú, hnedú, červenú. Obľubujem aj viacfarebné oblečenie.
Rúž nosím podľa nálady, od orechovej hnedej, červenej až po nenápadný jemne ružový.
Premýšľam, ktorá farba je moja obľúbená. V minulosti som sa prikláňala k staroružovej.
Myslím si, že každá farba má niečo, čo patrí k súčasti nášho života. Robí ho pestrý a zaujímavý.
Chcete vedieť viac o farbách, o ich význame? Možno vás poteší tento článok, ktorý som si aj našla.
MILUJEM SNEH
Od malička som mala rada zasneženú zimnú krajinu, bielučký sneh, ktorý prikryl všetko a zrazu bolo všade čisto a poupratované. Teda pokiaľ ho niekto neposypal popolom, ktorý vybral práve z kachieľ alebo zo sporáka, počas vymetania. Teda, toto bolo za mojich detských čias. Preto som rada chodila v zime s ockom a krstným tatom do lesa, kde bola príroda krásna, zeleno-biela a všade to tak nádherne voňalo.
Nechodili sme do lesa len tak na výlet, ale pozberať drevo, ktoré slúžilo nielen na kúrenie doma, ale aj do pálenice, keď sa išlo "páliť" ovocie, ktorého výsledný priehľadný nápoj v demižónoch mal svoju arómu, chuť, aj silu. Takú živú vodu, "slivovičku" sme potom doma mali nielen ako liek, do ktorého sa dávali luhovať niektoré liečivé bylinky, ktoré sa po kvapkách užívali alebo natierali na boľavé miesta na tele, ale dospelí si stým pripíjali "na zdravie." Pamätám si, ako babička nakladala do fľaše rôzne bylinky. Utkvel mi v pamäti ľaliový kvet, kostihoj, nechtík, pálina (z tých posledných tinktúr som občas dostala pár kvapiek do vody, keď ma bolelo bruško).
Dnes, keď začne padať sneh, hneď sa všade sype soľ a nielen, že sa rýchlo roztopí sneh, keď je ho menej, zrazu sú po ňom len mokré miesta, a každá ďalšia vločka sa hneď stratí. Soľ sa po uschnutí objaví aj na našej obuvi a ničí cesty, ale hlavne prírodu, stromy a tráva po nej vysychajú.
Možno na dedine aj teraz počuť búchanie lopaty, keď niekto rozbíja ľad pod snehom. Nesolia si pri dome. Radšej pravidelne čistia chodníky. Kedysi som aj ja rada odhŕňala sneh. Najťažšie to však bývalo, keď som si chcela vyčistiť príjazdovú cestu do garáže, bola dlhšia a dolu kopcom. Tam som si vždy riadne zacvičila, pretože sneh som musela vyhadzovať hore, nad viac ako meter vysoké oporné múry.
Mala som rada sánkovanie, korčuľovanie (dokonca sme mali aj domáce klzisko) a vždy sme si museli postaviť snehuliaka.
Už pár rokov žijem v meste, v centre, kde je sneh len občas a na chvíľu. Tak aj dnes som si tak nabrala sneh, stisla do dlaní a preniesla sa do krásneho detstva.
Ako ste na tom vy so zimou? Máte radi zimné športy alebo len prechádzky zimnou krajinou?
(Ak si chcete prečítať, čo používam v zime na ruky, aby neboli dopráskané a vysušené z dezinfekcie) a ako si robím v tomto čase domácu manikúru, kliknite sem.
ROK S ROKOM SA STRIEDA
Je pár hodín pred koncom roka a niektorí ho hodnotia, ako zlý, ťažký, náročný rok. Mnohým zlyhali plány, prišli o prácu, o svojich blízkych, boli chorí, slabí, ničili ich informácie, dianie doma aj vo svete. Mohla by som menovať všetko, čo prišlo a čo sa nám nepáčilo, ale to všetci poznáme.
Tí, čo zažili už predtým v živote ťažké chvíle, ho nazývajú rokom skúšok, trpezlivosti, poslušnosti, nových príležitostí. Začali robiť veci, na ktoré sa už roky chystali. Spoznali ďalšie možnosti práce, objavili v sebe skrytý potenciál a mnohí pomáhajú s láskou a nezištne tým, ktorí pomoc potrebujú.
Hovorí sa, že ,,to čo nás ľudí otravuje, učí nás trpezlivosti. Ktokoľvek nás opúšťa, učí nás stáť na svojich vlastných nohách. Čokoľvek nás hnevá, učí nás odpusteniu a súcitu. Čohokoľvek sa bojíme, učí nás odvahe prekonať svoj strach." - J. Kiddard
Buďme preto k sebe priateľskí, ohľaduplní, úprimní, čestní, trpezliví, ochotní, zodpovední, spravodliví a hlavne láskaví.
Nech každý nový deň je pre nás obohatením a nájdeme v ňom radosť a keď aj príde niečo nepríjemné, naučme sa to zvládnuť, berme to ako príležitosť spoznať niečo nové a staneme sa tak bohatšími o nové skúsenosti.
,,V tomto živote našim každodenným chlebom musí byť trpezlivosť. A najviac trpezlivosti musíme mať sami so sebou." - F. Saleský
ČAKANIE NA MIKULÁŠA
Najlepšie to išlo, keď sme si nadýchali na okno a ukazovákom sme zväčšovali toto koliesko tak, až sme si vykreslili malé guľaté okienko. Niekedy sme toto pozorovanie aj vzdali, lebo okolo nás dlho nikto neprešiel. Iba veľká Tatrovka, z ktorej posýpali cestu čiernou škvárou, čím narušila ten krásny biely zimný pohľad a našu šancu nato, že by sme sa ráno mohli ťahať na saniach po ceste.Od malička si pamätám, ako sme sa doma, súrodenci spolu tešili na svätého Mikuláša, kedy spolu s anjelom a čertom budú chodiť po dedine. Keďže sme bývali pri hlavnej ceste, nedočkavo sme vyčakávali na jeho zvonenie a chceli sme vidieť aj jeho veľký košík s darčekmi. Z prednej izby bol na cestu najlepší výhľad.
O tomto čase už zvyčajne býval sneh všade dookola, zima štípala nielen na lícach, ale aj na nohách, cez hrubé pančucháče a tepláky. Mráz nádherne vymaľoval okná, tak sme si výhľad na cestu museli urobiť. Najlepšie to išlo, keď sme si nadýchali na okno a ukazovákom sme zväčšovali toto koliesko tak, až sme si vykreslili malé guľaté okienko. Niekedy sme toto pozorovanie aj vzdali, lebo okolo nás dlho nikto neprešiel. Iba veľká Tatrovka, z ktorej posýpali cestu čiernou škvárou, čím narušila ten krásny biely zimný pohľad a našu šancu nato, že by sme sa ráno mohli ťahať na saniach po ceste.
Keď sa Mikuláš neblížil z horného, ani z dolného konca, nahlas sme si vyčítali, čo kto zlé urobil. Predtým, ako sme si išli smutní ľahnúť do postele, dobre sme si vyčistili čižmy a postavili ich do okna. Odprosili sme mamu, otca, starú mamu a prosíkali aj v modlitbičke, aby sa u nás Mikuláš zastavil, priniesol aj nám nejaké maličké darčeky. Od sklamania, že neprišiel, sme nemohli ani zaspať. Na každé puknutie a kroky sme potichu vykríkali, že ide Mikuláš. Ale, nebol to on. Až ráno, keď sme našli nádielku na okne, veľmi sme sa tešili z darčekov.
Pamätám si na jednu zimu, kedy bolo tiež veľa snehu, šantili sme aj s kamarátmi vo dvore. Keď sa začalo trochu stmievať a mokré oblečenie už na nás primŕzalo, babička nás zavolala domov a kamarátov na koláč. Povyzliekali sme sa z mokrých teplákov a tie sa dali sušiť na drevený sušič nad sporákom, ktorého teplo bolo tak príjemné. Snehule sme si poukladali okolo sporáka a spoločne sme popíjali okolo kuchynského stola voňavý lipový čaj a rýchlosťou svetla sme zjedli aj naloženú jablkovú štrúdľu. Tak ako očarujúco voňala, tak mám aj chutila.
Celý deň sme sa tešili na Mikuláša a čakali sme na veľkú tmu, kedy bude chodiť po dedine. Zrazu sme počuli neprestávajúce zvonenie zvončeka, buchnutie veľkej železnej bránky a kroky popod kuchynské okno. Kamarát Vlado nečakane zmizol, keď sa vo dverách objavil Mikuláš. My ostatní sme sedeli za stolom a s rozžiarenými očkami sme naň hľadeli a počúvali ho. Hlas Mikuláša bol taký príjemný, známy, akoby sme ho dennodenne počúvali.
Všetko o nás vedel, aj keď hovoril, že prišiel z ďalekej krajiny. Pohladenie od anjela za našu modlitbičku, básničku alebo pesničku, bolo veľmi príjemné.
Čerta sme sa báli. A hlavne Vlado. Jeho skrýš pod stolom bola odhalená, ani čert ho nemohol vytiahnuť. Tak sa tuho držal nohy stola.
Mikuláš vedel, prečo je Vlado pod stolom. Až keď Vlado sľúbil, že nebude strieľať s prakom po vrabcoch, tak mu anjelik pomohol dostať sa spod stola von.
A potom sme sa všetci pretekali a rozprávali, jeden cez druhého. Nechceli sme, aby Mikuláš odišiel. Vysvetlil nám, že ešte na neho čakajú iné deti, tak musí ísť ďalej. A bol aj teplo oblečený. Dokonca mal úplne rovnaký kožuch a čižmy, ako naša babička. Ale najviac sa mi páčila jeho veľká čiapka na hlave, takú som videla len u neho.
Keď odišiel, hneď sme sa pustili do rozbaľovania darčekov. Aj perníkový Mikuláš mal na hlave špicatú čiapku, ale z farebnej cukrovej polevy a inak bol celý obliaty čokoládou. Tak nám chutil, že sme ho hneď zjedli. Búrske oriešky, pomaranče a mandarínky sme si nechávali na druhý deň.
Za tú polstoročnicu sa toho veľa zmenilo. Mne tieto spomienky zostali uložené v hlave ako veľký, vzácny, starý poklad. A darčeky od Mikuláša ma čakajú ráno v papučiach a niektoré mi necháva aj u mojich detí.
BAVLNKOVÉ KRÁĽOVSTVO
Ako na Vás pôsobí miesto, kde sa na vás zo všetkých
strán "usmievajú" rôznofarebné bavlnky, klbká s vlnou v rôznych
hrúbkach, farbách, gombíky, zipsy a všetko čo patrí k textilnej galantérii?
Prečo o tom píšem?
Je čas, začať pripravovať vianočné darčeky alebo aj užitočne využiť toto obdobie, kedy zostávame doma. Čo sa chystáte robiť?
Kto z Vás sa chystá na pletenie, háčkovanie, vyšívanie, šitie a rôzne iné ručné práce?
V minulosti bol pre mňa koniec októbra časom, kedy som začala tvoriť a pripravovať vlastnoručne upletené či ušité darčeky, ktoré pod vianočným stromček vždy urobili veľkú radosť. Spomeňte si, ako vás hriali ponožky upletené s láskou od babičky? Sveter, pulóver, šál, vždy potešili. Tak ako aj háčkovaný obrus, čiapka, hračka a iné kúsky.
Možno ste už v dnešnom svete plnom rôznych ponúk cez e-shop odložili ihlice a háčiky do pivnice a doma už nemáte žiadnu vlnu, alebo len malé klbká zbytkov.
Premýšľali ste nad tým, že by ste sa v tomto čase, kedy budeme menej chodiť von, pustili do týchto tradičných ručných prác?
Ak by ste chceli dobrý obchod s textilnou galantériou v Bratislave, tak vám odporúčame tú, ktorá je v Tržnici na Trnavskom mýte. Nech potrebujem čokoľvek, vždy to tam nájdem. Dokonca už mi tam nakupuje aj manžel. Milá obsluha si vždy rada vypočuje požiadavku zákazníkov a snaží sa poradiť, čo najlepšie. Nech ide o gombíky, patenty, stuhy, bavlnky, zipsy, krajky, silonky, plátenne tašky, gumičky rôznych farieb a šírok, ozdoby na odevy, reflexné prvky, perličky, spony, obrazy na vyšívanie, ihly, špendlíky, potreby na výrobu detských hračiek, a to všetko za prijateľné sumy.
Koľkokrát sa len tak prejdem po predajni, aby som do seba nasala inšpiráciu tohto "bavlnkového královstva" a doma sa pustila do nejakej ručnej práce, ktorú zvládnem a poteším s ňou obdarovaného alebo aj seba. A o to viac na Vianoce.
PS: Pridajte do komentára vaše výrobky alebo napíšte, čo by ste chceli urobiť, inšpirujme sa vzájomne.
Farebné odtiene klbiek vlny, zvuk štrngajúcich ihlíc a šikovné ruky, postupne zmenia klbko na nový šál, čiapku, či pulover.
Kreslenie s ihlou a bavlnkou má tiež svoje čaro. Krížiková výšivka vykúzli a zútulni domov s vyšívaným obrazom podľa predlohy.
Oblúbený zips má už 103 rokov a zapína sa s ním skoro všetko, na čo si len spomenieme. Farebný výber, kovové či plastové prevedie vždy príde vhod.